Životopis operného speváka Jána Gallu.
Ján Galla ukončil štúdium operného spevu na VŠMU v Bratislave u prof. I.Černeckej. Počas štúdia absolvoval štipendijný pobyt v talianskej Siene. Ako najlepší absolvent VŠMU v roku 1981 sa stal okamžite sólistom Opery SND. V roku 1985 zvíťazil na medzinárodnej súťaži v Riu de Janeiro a získal Zlatú medailu za najlepšiu interpretáciu brazílskej piesne. Vzápätí nasledovali angažmány do opery v Riu de Janeiro a do talianskej Arena di Verona. V tom istom roku spieval postavu Gremina v opere Eugen Onegin po boku Mirelly Freni a Petra Dvorského.
V roku 1988 sa Ján Galla predstavil v Teatro Communale v Bologni opäť v spoluúčinkovaní hviezd Mirelly Freni a Petera Dvorského a tiež sa zúčastnil aj koncertného turné v Číne. V roku 1989 spieval s Mníchovskou filharmóniou Dvořákovo Stabat mater a účinkoval v opere Aida v Chicagu. V roku 1990 sa predstavil s Operou SND na festivale v Edinburgu s uvedením opery Faust a Margaréta, kde získala táto Bednárikova inscenácia prestížnu hlavnú cenu. V tom istom roku spieval Ján Galla Galgolskú omšu v Kolíne. Bohatý na účinkovanie bol aj rok 1991, v ktorom hosťoval v opere Adriana Lecouvreur po boku K.Ricciarelli v Ludwigshafene, neskôr spieval v opere Attila v anglickom Leedsi a Raimonda v opere Lucia di Lammermoor v Dubline.
Ján Galla sa opäť vrátil ku Glagolskej omši, ktorú interpretoval vo viedenskom Musikvereine, vrátil sa do Bologne, Salzburgu a so súborom opery SND účinkoval na festivale v Jeruzaleme. V roku 1992 spieval Rossiniho Stabat mater v Aténach, v Barbierovi zo Sevilly účinkoval v Madride a v opere Simon Boccanegra sa predstavil v Brémach.
O rok neskôr spieval Ján Galla Janáčka v Barbicane v Londýne, Verdiho Requiem v Amsterdame a Strassburgu.
Veľmi úspešným bolo i vystúpenie v parížskej prestížnej Opera Comique v Paríži v Hoffmannových poviedkach, kde získal obdiv priamo riaditeľa tejto scény. Predstavil sa ako Filipp II. vo Verdiho opere Don Carlos na domácej scéne SND, tiež ako Sarastro (Čarovná flauta), Zachariáš (Nabucco), Sparafucile (Rigoletto), Claudius (Hamlet), Komtúr (Don Giovanni) Rodolfo (Námesačná), Vodník (Rusalka), Alidoro (Popoluška) a pod. Z posledných úspechov Jána Gallu spomenieme aspoň aprílové (2003) hosťovanie v Dvořákovom Stabat mater v Oviede či stvárnenie Sarastra v Soule. Mimoriadne úspešná bola spolupráca s operou scénou v Antwerpách na produkcii Janáčkovej Káti Kabanovej ako i koncert a nahrávka Beethovenovej 9.symfónie s Ódou na radosť pod taktovkou Chihira Hayashiho v spoluúčinkovaní so Slovenskou filharmóniou. Operný i koncertný repertoár Jána Gallu je veľmi bohatý a predstavil sa vo všetkých krajinách Európy, a v mnohých v krajinách Ázie, Severnej i Južnej Ameriky. V januári 2008 absolovoval turné po Japonsku s pražským Národným divadlom v úlohe Sarastra (Čarovná flauta) a predstavil sa v mestách Osaka, Tokyo, Nagano, Kawaguchi a Marioca.
Spolupracoval s mnohými známymi režisérmi a dirigentami, ako napríklad R.Carsen a F.Layer v Antverpáh, Patrice Chéreau a Pierre Boulez vo Viedni, v Amsterdame a na festivale Aix-en-Provence v lete 2007 (Janáčkova opera Z mŕtveho domu) – na základe tejto spolupráce získal na rok 2010 pozvanie do La Scaly. Na domácej scéne spolupracoval v opere Eugen Onegin a Madama Butterfly s Petrom Konwitschnym.